Slovenské pohl'ady na literatúru, umenie a život, Tom 9Matica slovenská, 1889 |
Inne wydania - Wyświetl wszystko
Kluczowe wyrazy i wyrażenia
Abrahamffy advokátka Akakij Akakievič Albín Andela Anička Antonia boly Bože byť celý čas človek čoby čosi čože ďalej darmo deň dlho dnes Dobr druhý duša dvere Elena Ferko filosof Gustáv hlavu hneď hovorí hovoril Hrachove chcel Christa chyže Jahoda jakoby Janošík jednoho jestli jich kapitán keby kepeň Klára konečne Körtessi Kovalev kozáci Lacko mám máš Miško Mišo mladý mňa mohol môj muž náš nebolo Necht neviem nič ním ňom ňou Nuž oči otec pána pane pani Petrík počul počuť poneváč povedal povie pozrel pravda práve predsa Prešov prišiel prosím Radostín razu Rečičkaj rečie riekla riekol rokov ruku sám slečna snáď sotva srdce starý pán strýčko Szentiványi šiel teba tedy teraz tvár tých Uhorčík Urbanovi útrpnosť vám vás vaša veď veľmi veru viacej videl viem vieš Vrbovce všetko všetkých Výstup začal zajtrá zase žeby
Popularne fragmenty
Strona 373 - Betlehem) alebo spolocenskych brach, ba i len vselijaké recitatívy pri rozlicnych prílezitostiach, zábavách a hrách, prácach a vykonoch uzívané od dospelych a detí. 2. Ziada sa, aby sbieraním zásoba spevov ludu slovenského, kdekolvek on byva, podía moznosti, cím najhojnejsie bola vycerpaná.
Strona 252 - Bob strieze ! zdvilme rama údatné, ked1 úder zvrátiC bude najvys treba! On pomáhal Ti, jemuz posvätil si zivot svoj i vsetky duse snahy. .Na Orébe i Teba osvietil, av turícny Ta sarlát odel drah^. Jak oltár Tvoj sa zjasal zertvou rudou, a zaprosils' o pokrm: mannu slal; a chcel-lis' nacrieí z jeho zivych prúdov, jak z Golgotby hned1 potok vytekal.
Strona 45 - Na stene obrazy eafárika a Jozeffyho, na trefom obraze alpská krajina s vodopádom, mlynom, salasom, kravami, mostom, kozami, chlapmi, zenami, s modrym nebom, zelenym potokom a bielymi oblakmi.
Strona 412 - Jak labuf kvilbou napliíuje dni a osrka, av sebe samej siiká : nie -potechu, ten pokoj poslední, jakovym kazdá zaviera sa muka. V beznádeji si hovie, v nepohodlí, sa strastí zmieta — motyl v trninách — oastejéie zúfa, jakox.e sa modlí — Ach, sparno ducha!
Strona 120 - A ja som sa chcela s tebou poshováraf o bale, a teba hlava bolí. Hanbi sa!" I dupla si. „Netráp ma, prosím (a. Som i bez toho dost nestastny.
Strona 132 - Nehladal ziadne vytáí-ky, ze prisiel snád len pre jarnú krajinu, alebo aby po prípade prekvapil Jolanu svojou, ako si posial bol predstavoval, v celku bezúcelnou návstevou.
Strona 151 - Ten víchor — to je jedno slovícko z istych úst, jediny pohlad z istych ocí . . ." Pozrel tak cudníí na ñu, ze musela sa sklonif ku svojej práci, uemohúc vydiiaC ten poblad. „A to musí byf jakési zlé slovo," riekla zartom, ale cítila, ze to nie je zart.