Slovenské pohl'ady na literatúru, umenie a život, Tom 38Matica slovenská, 1922 |
Inne wydania - Wyświetl wszystko
Kluczowe wyrazy i wyrażenia
básnik Boľševizmus boly Bože Bulhari byť celý čas človek ďalej deň divadlo dnes dosť dráma duše duši expresionizmus GAŠPARKO hneď Hviezdoslav Ján Janko Alexy Janko Holub jednako Jozef Škultéty Julián keby konečne Lauček ľudí ľudia Madonna MAJSTER MAJSTROVÁ mám máme mať Matica Slovenská menovite MILICA MILIČ mňa mnoho mohamedán Moliére môj nárečí národ náš naše nič NIKOLIČ ním ňom ňou Nuž oči očú okresu Oškopac otec pán pani Peter pieseň Pompilio povedal práve príde prišiel reči rokov Rusko sám SAVETA Skalici ských sloven slovenské slovenských slúž slúžnov srdce starý stoletia svet svojej svojho školy ŠTEFAN KRČMÉRY taký Tatári tedy teraz tohoto toľko Tomajka trochu Tvrdošín tých učiteľ umenia útrpnosť vám vás večer Veď vedľa veľký veľmi videl všetko všetkých WETTHOFF ZUZA železo život župy
Popularne fragmenty
Strona 4 - Hájnikovej žene" vyspieval prírode, kolíske, učiteľke, tešiteľke ľudstva, svoj hold. Je to hymnus na prírodu, ale je to zároveň i básnikova umelecká dielňa: tam sú už jeho nežné, jemné pastely, tam je i jeho podmaňujúci, ohnivý plein-air, ktoré v toľkých variáciách, vždy nových a nových, nás prekvapujú v Hviezdoslavových plodoch neskorších. II. V „Hájnikovej žene...
Strona 3 - Kto sa na sever rozhľadí s dolno-kubínskych holí, uvidí hustý plášť čiernych lesov na Babiej Góre a pod ňou. A kto sa s námestovskej planiny, dočasného nového domova Hviezdoslavovho, zahľadí k severo-východu, tomu sa zjaví reťaz štítov tatranských, razom ako s dlane vystupujúca. Tam, v tom veľkolepom rámci prírodnom, spoločensky osihotený, do vnútra vlastnej duše obrátený, s všímavou, vnímavou, ako mimóza citlivou mysľou, v ktorej stonásobne sa odrážalo a...
Strona 5 - Žalmy" — bol by ozdobou a chlúbou každej literatúry. Najväčší div všehomíra, obloha posiata miliardami hviezd, neodolateľne priťahuje básnikovho ducha, vznášajúceho sa cez mliečnu cestu vyššie a vyššie, aby tvárou v tvár uvidel boha. Ale zočí iba svetlo hviezdneho kríža hore v nekonečne a temný jeho odraz dole na zemi: symbol bolestného utrpenia, ktoré jediné otvára prístup do lona božieho. Týchto dvadsaťjeden „Sonetov" je z najsilnejšieho, čo Hviezdoslav...
Strona 290 - ... z bied vylovené veľrieky; to zlato pravdy z trosky vied, z šmúh vyčarená krásy dúha . . . . . . Hej, na odľudoch stojí svet či skorej ide, kráča vopred ! Tí iní, veční kompani. tí všadeboli, všetečníci, jak samopašní zurvalci, dosť usilujú sa mu zopreť, v púť valkajúc mu balvany, po lievči habúc — po klanici — ; však odľud pohne kárami, i musejú tiež . . . Náv.
Strona 289 - Na vrcholí" vše zdalo sa, akoby Hviezdoslav sám pohrdlivo hľadel na vlastnú tvorbu, nebol s ňou spokojný, — teraz pri zostupovaní prichodí na povedomie jej veľkosti. Na viac miestach badať, ako sa nasýti, ukojí v starobe povedomím vykonaného veľkého diela, a nádherne prerazí toto povedomie v odpovedi filisterskej návšteve: Nech! Na odľudoch stojí svet. Tí základom sú jeho stavu v zaznanom kúte hlbokom, piliermi ojedinelými, na ktorých týči, ani kvet na štíhlom stonku,...
Strona 1 - ... smelými ich pohľadmi, keď vieme, že ich upierali skoro do prázdnoty. Oni mali tvoriť a oni hovoria o tvorbách, oni mali kriesiť mŕtvoly a oni hovoria o živote, oni mali v rukách počiatky spisby a oni hovoria o slovenskej literatúre, oni mali budiť myšlienky a oni hovoria o filozofii; ich obkľučovala bieda a oni hovoria o bohatstvách, ich obkolesovala vražda mohutná a oni hovoria o víťazstve.
Strona 289 - ... by zmohutnel i nad pohromu. Sú oným kvasom bezmenným, čo podvih, vzrast, duh v úlohu má; úžitku soľou, korením . . . Ó, samotára tichá duma je sféra tá, kde viaže sa myšlienka z divnej tvorčej látky ... Podobne, jak sa zrodila .myšlienka z dumy samotára, ním odchovaná dá sa v let kôl pozemského do chotára, a prázdeň kde, smrť zavládla, tma.
Strona 1 - Chceme vydobyť to, čo nám sobral marazmus slabého pokolenia, zrada šľachty, bezmyšlienkovosť meštianstva a zapustlosť sedliactva: snúbiť duše svoje s národnou pravdou. Nech sa stane skutkom Slovensko Slovenskom a jeho život literárny nech pripravuje širokú cestu slávnemu životu politickému, ktorý nám kynie v blízkej budúcnosti...
Strona 277 - ... steskom slabnutia až po jediný temer u Hviezdoslava výraz pesimizmu. Vše by sa zdalo: ostať Hviezdoslavovi ešte niekoľko rokov v Námestove bolo by bývalo predĺžením jeho jasajúceho vrcholenia. Presídlenie 50-ročného jubilanta do novej, hoc rodnej pôdy, prinieslo predčasný, hoc krásny sklon. Priveľmi sa už bol pripil na hruď matere-prírody hornooravskej.
Strona 278 - Staroba obletuje hlavu básnikovu, ale tak žartovne len ešte, ihravo. Sám sa kochá v svojej družke-palici, na ktorú sa podopiera, i cení si ju a váži. ba zrovna miluje, jej rúčku stíska. Palica vedie ho dolu k potoku, hľaď, aký zurvalec je potok: . . . hrdý, povoľný, letory živej, plný bučných síl: ňu, pôrod hory, chmáry dojčenec, i mladoch! . . . (53) A pri ňom básnik? Stojaci na brehu, o spoločnicu svoju opretý, zachodí v dumu. A zas ďalej, na úvrate. Nielen mládniky,...